Boh je presný
Pán Boh sa stará. A je presný.
Toto sú pre mňa vety, ktoré pociťujem, hocikde sa doma pozriem. Nemáme nejaký extra veľký dom, na to že je to kocka aké sa stavali kedysi, tak my máme takú menšiu, ale mne príde úplne ideálna a všetko čo postupne dokupujeme, sa tu zmestí. Na centimeter :D To čo bola kedysi len špajzka, tak je kúpeľňa v ktorej je bojler, vaňa, umývadlo, skriňa, práčka a zmestila sa nám dokonca sušička, samozrejme s rezervou 4 centimetre :D Kúpili sme si elektrický klavír, popresúvali nábytok a rezerva tak 5 centimetrov :D Ale najnovšie sme sa rozhodli, že si zriadime kino izbu, ktorá bude časom taká izba pre dievčatá a ich návštevy, oslavy. My totižto niektoré veci, dosť vecí, kupujeme z bazošu. A to je vždy zázrak, keď je to za dobrú cenu, sedí farba a hlavne aj veľkosť. A my hlavne nehľadáme veci dlho. My to začneme hľadať a väčšinou aj hneď nájdeme, čo je ešte zaujímavejšie. Takže mňa kupovanie cez bazoš fascinuje a aj som rada, že je to také ekonomické aj ekologické riešenie, plné zázrakov a zaujímavých výletov za našim nábytkom :D sú to navyše vždy stretnutia s veľmi milými a ochotnými ľuďmi. Takže sme do našej kinoizby šli kupovať gauč. Oslovil nás smaragdovozelený za 80 eur, ale ten už bol zajednaný, za čo som bola nakoniec aj rada, lebo síce bol za dobrú cenu, ale už sme mali predstavu keďže bol zelený, že také by sme predsa mohli mať zatemňovacie závesy. Fu. A zelený gauč aj závesy, to by som ja už veru nezvládla :D Takže som si vysnívala horčicový. Žiadny taký som na bazoši nenašla, tak som už začala pokukovať po nových. Takých menších síce, ale nevadí. Aspoň by neboli také drahé. Ale Tomáško sa pustil do bazoša a dal to hľadať inak ako ja, nie podľa názvu, ale kategórie a tam mu ukázalo horčicový gauč do tvaru U a mal tam aj nakreslený obrázok s rozmermi. No my keď sme to zmerali, sme nechápali. Presne na mieru. S rezervou 4 centimetre k stene. Horšie to bolo s rozmerom ku dverám. Tam sa nám buď presne zmestí, alebo nezavrieme dvere...hmmm... a ešte jeden háčik... Bol z Michaloviec...či sa nám zmestí, a či sa oplatí ísť poň až do Michaloviec. To boli otázky na zamyslenie. Ale ja som bola v takej eufórií, že je presnej veľkosti aj farby a za 280 eur, že som cítila, že ten gauč je proste pre nás. Že Pánbožko sa stará a pozná naše túžby. Tomáško mi povedal, nech im napíšem, či je to aktuálne a či nám dajú zľavu 50 eur, za cestu. Fu, ja teda nerada zjednávam, ale keď len písať, to možno zvládnem. Neodpisovali. Tak mne to nedalo... Musím sa Boha opýtať, čo on na to, či je to pre nás... A tam. Prvé som hneď automaticky zamyslenia, evanjelium na ten deň otvorila a tam zrovna čítanie o správcovi, ktorý prepisoval dlh zo 100 na 50 ! A druhému zo 100 na 80. Kde v svätom písme sa mení suma a práve o 50 ! A nakoniec nám ho dal nie za 280, ale za 250.Tak toto ma úplne presvedčilo, že je to pre nás. Že sa poň oplatí ísť až do Michaloviec. Už som sa nebála ani toho, že ho nezmestíme. Lebo ja verím, že Boh je presný. A tak aj bolo. Cez naše úzke schody sa zmestil, na milimeter ! A čo myslíte, dali sa zatvoriť dvere ? Samozrejme, keď bol gauč posunutý tie 4 centimetre k tej druhej stene a dvere už šli okolo gauča v uhle trocha ďalej :D To proste nevymyslíš, taký by sme ani nový nezohnali :D Takže takto sa o nás náš dokonale presný Boh stará, a dáva nám aj slová potvrdenia.
