VIAC CIESTranky.sk

Veľa krát v živote sa mi stalo, že som niečo riešila, nad niečím rozmýšľala a pýtala som sa Boha na svoju situáciu. A áno robila som to aj takým spôsobom, že som si náhodne otvárala Bibliu a stávalo sa mi že to čo tam bolo napísané, bolo ako keby práve pre mňa, presne slová do mojej situácie, ktoré ma povzbudili. Niektoré som si zapamätala, ale väčšinu som zabudla. Kedysi keď sme s manželom len začali spolu chodiť, tak som si každý večer pred spaním písala denník. A takto som to robila tri roky. A počula som, ako je dobré písať si aj modlitbový denník. To ma zaujalo, nakoľko si už žiaden denník nevediem. Ale nikdy som k tomu nemala dostatočnú motiváciu až raz sa mi stala taká neuveriteľná náhoda, že som si povedala, že toto si určite zapíšem a niektoré veci budem aj zverejňovať, pre povzbudenie ostatných, aký význam má čítanie Svätého Písma, alebo k tomu aj nejakej duchovnej literatúry. 

Raz som mala s ocinom rozhovor o tom, že Boh vždycky hovoril k ľuďom tým, čomu verili. Kedysi viac verili snom a tak prehováral Jozefovi, vlastne obom Jozefom, v snoch. Alebo ľudia viac sledovali hviezdy, prírodné javy. 

Ja verím že Boh ku mne môže prehovoriť hlavne cez Jeho slovo, nejakú duchovnú literatúru, kázne, ale mám rada aj výnimočné dátumy a sviatky, v ktoré sa mne naozaj už stalo viac zaujímavých vecí. 

Ja som si Božie slovo nečítavala nejak veľa, ale snažila som sa každý deň prečítať aspoň evanjelium toho dňa v aplikácií Zamyslenia aj s komentárom alebo aj liturgické čítania na lc.kbs a prípadne ešte rôzne plány v aplikácií Biblia. 

No a teraz k tej náhode, ktorou ma Boh usvedčil, že on hovorí priamo do môjho života, do všetkého čím žijem. A aby to nebolo len také všeobecné, morálne, alebo pekné, tak to bolo totálne konkrétne.

Máme taký prístrešok a balkónové dvere. A už sa pár krát stalo, že nejaký vták do nich vletel a narazil, lebo bolo počuť buchot, ale nikdy nič vážne. Ale jedného dňa takto narazil do tých dverí vrabec, padol a zostal tam ležať. Nežil. A na druhý deň šupa do okna. Druhý vrabec. Opäť neprežil. A keďže som toho vrabca predtým neodpratala, tak nám na balkóne ležali dva mŕtve vrabce. Ale išla som ich odpratať, neviem prečo, až na tretí deň. A večer si idem čítať Evanjelium a tam :"Nepredávajú sa dva vrabce za halier? A predsa ani jeden z nich nepadne na zem bez vedomia vášho Otca. Vy však máte aj všetky vlasy na hlave spočítané. Nebojte sa teda, vy ste cennejší ako mnoho vrabcov."

No proste ja som bola z toho mimo. Ako to Boh načasoval, aby mi vyznal aká som pre Neho vzácna a že o mne vie naozaj všetko. Bolo to síce možno takýmto trocha brutálnym, netradičným spôsobom, ale asi som to tak potrebovala, aby som presvedčila, aj seba aj okolie, že nie sú to len moje subjektívne domýšľania. Takto ku mne teda prehovoril a mne to nedalo inak ako si to zapísať a zapisovať si už všetky Božie slová pre mňa. A druhá vec, čo mi nedala, boli slová v tomto istom evanjeliu, kvôli ktorým si toto nenechávam len pre seba: " Čo vám hovorím vo tme, hovorte vo svetle a čo počujete do ucha, rozhlasujte zo striech."... "Každého, kto mňa vyzná pred ľuďmi, aj ja vyznám pred svojím Otcom, ktorý je na nebesiach." 

Takže ja proste cítim ako ma Boh veľmi osobne pozná, miluje a zveruje mi úlohu zdieľať to aj s ostatnými, aby si možno postupne po malých krôčikoch našli cestu k Nemu cez Božie Slovo.