Deti ma učia odpúšťať
Jeden z tých dní, kedy ma deti naučia veľmi veľa. A to odpúšťať. Odpustia mi vždy, aj keď sa ja na seba veľmi hnevám, a som veľmi smutná z toho ako som sa k nim správala. Ako som s nimi komunikovala. A v slzách ich prosím o odpustenie. A oni sú ku mne také láskavé a milosrdné, že som im až povedala : „V tomto sa podobáte na Boha. Že mi vždy odpustíte a ste ku mne milosrdné, napriek všetkému.“ Napriek tomu, že občas robím chyby, ma stále veľmi ľúbia a to je na deťoch fakt krásne. Stačí im, že to úprimne ľutujeme.
A keď mám takýto citový výlev, o to viac idem čítať v Zamysleniach v Biblii v mobile, že čo mi Boh povie. A hneď úplne trefné, síce o priateľstve, ale predsa aj s deťmi je to aj priateľský vzťah.
„V každom priateľstve si z času na čas potrebujeme odpustiť. Robíme chyby, nesprávne komunikujeme, dokonca jeden voči druhému zámerne hrešíme. Znakom dobrého priateľstva nie neprítomnosť hádok, ale neustála snaha o zmierenie. Máme odpúšťať druhým tak, ako aj Boh odpustil nám. Boh nám odpustil, hoci sme neurobili nič, čím by sme si to zaslúžili.
Kol 3,13... Ako Pán odpustil vám, tak aj vy.
Ef 4,32 Buďte k sebe navzájom láskaví a milosrdní, navzájom si odpúšťajte, ako aj vám odpustil Boh v Kristovi.
Ďakujem Bohu, že je stále so mnou, a že cítim jeho oporu a prítomnosť v slovách, ktoré mi prehovárajú priamo do srdca.
