Dobroprajnosť
Moje deti majú momentálne krízu chodiť do kostola. Nerozumejú tomu, je im to dlhé a nudné. Ale snažím sa to teraz nejak nesiliť, ale hľadať ešte cesty, aby ich to bavilo, či už navštevovaním skôr detských omší, aj keď za tými musíme ďalej cestovať. Uvidíme. Verím že príde čas a snažím sa im tu vieru odovzdávať každodennými maličkosťami a verím, že čo zasejeme, to bude mať aj svoju úrodu. Verím, že Pán Boh sa ich raz osobne dotkne a budú s ním mať osobný vzťah. Aj keď sú dni, kedy má vedia svojou vierou prekvapiť, dokonca inšpirovať. Čítala som im večer ako modlitbu Malej Milovanej Princeznej a bolo tam o hneve a priateľoch. „Keď sa nahneváš, príď najskôr za mnou, svojim Kráľom a povedz mi, prečo sa hneváš. Potom sa modli za človeka, na ktorého sa hneváš...“ a v tom mi Eliška povie: „Mami dnes sme sa modlili za ...(meno chlapca, ktorý robí zle Amálke a celkovo zle v škole a meno dievčaťa, čo robilo zle Eliške a v škôlke ). Pýtam sa za čo sa modlili. A ona: „Za to, aby boli dobrí.“ Moje lásky, tak oni sa dnes popri hraní takto za nich pomodlili. Aj ja verím, že budú v Božích rukách a že táto detská modlitba plná viery, bude mať svoje ovocie. Takže to čo je v Biblii „Milujte svojich nepriateľov, robte dobre tým, čo vás nenávidia, žehnajte tým, čo vás preklínajú, a modlite sa za tých, čo vás potupujú!“ (Lk 6,27-28) urobili dnes takto spontánne a zo srdca. A ešte som vďačná, za presné načasovanie, text presne o tom, čo v ten deň robili. Aspoň to bolo také aktuálne, že to so mnou aj pozdieľali. A ja to zas prezdieľam takto. Lebo radosť rozdávaním rastie.
