S kým sa podeliť
Podeliť sa. To je pre naše dievčatá a pre iné deti niekedy prirodzené a niekedy tvrdý oriešok. Niekedy sa podelia aj s kúskom sladkosti, alebo z krúžku Pečieme z láskou nám Amálka odložila a doniesla medovníčky aj domov každému. Minule doniesol všetkým v triede sladkosť spolužiak, lebo chcel potešiť všetkých len tak, lebo Amálka doniesla vtedy tie darčeky dievčatám, tak on chcel potešiť aj chlapcov. A tú sladkosť ktorú doniesol, tak ešte Amálka doniesla Eliške z nej kúsok. Ale napríklad nedávno sme mali kamošku na návšteve a tá chcela nejakú omaľovánku. Dievčatá majú dosť vytlačených, ale zrovna tie ktoré si kamarátka vyberala, boli pre nich tie vzácne, tak s tými sa vôbec nechceli podeliť. Aj som sa ich snažila presvedčiť, ale nie. Snažila som sa akceptovať to a nenútiť ich. Musela si teda vyfarbiť takú, ktorú oni dovolili. V triede mali nejaký konflikt o delení muffinky, kto dostal, nedostal. S Amálkou som bola v obchode a vypýtala si že : „Mami kúpiš mi tie keksíky s princeznou ?( Marína kekse :D ) Chcela by som sa zajtra v škole podeliť. Jasné, sladkosti jej na desiatu nedávam, teda väčšinou ich ani nekpujeme, ale keď si ich chce vziať, aby sa podelila, tak som jej ich rada dovolila . Ale samozrejme načala ich už doma :D A veru na druhý deň som sa jej pýtala a podelila sa, že jej zostalo len pol keksíka. A zase naše, teda PánBožkove, večerné načasovanie, v deň, keď sme keksíky kupovali. Keď sme čítali nasledujem Ježiša a náhodou som otvorila o tom, ako byť starostlivý. A tam text : „Povedal nám, že ak sa budeme starať o druhých ľudí, bude to presne tak, ako keby sme sa starali o Neho samého. Takže ak sa rozdelíš o svoju desiatu, je to ako keby si sa podelil s Ježišom.“ Hallelujah :D Tento pocit, že Boh presne vie, čo o robíme a ako nás vďaka tomu niečo naučiť proste milujem ! A aj ja sa mám ešte čo učiť v dávaní. Keď si však predstavím, že každé dávanie by bolo ako Ježišovi, tak by som mohla byť štedrejšia a vidieť každého človeka hodného môjho daru.
