Najlepší čas pre Boha
Začala som na deň Božieho slova počúvať podcast Biblia za rok, kde tie prečítané kapitoly aj pekne vysvetľujú. Začala som to počúvať akurát v takýto symbolický deň, lebo ja som taká dátumová, mám rada špeciálne príležitosti tematické. Už predtým kamoška spomenula tento podcast, že počúvajú v aute, ale vtedy to mnou len tak prešlo, ale keď na kázni spomenul, že dnes je deň Božieho slova, môžete počúvať namiesto televízora, tak som si hneď pomyslela, ja ten televízor moc nepozerám, ale podcast môžem vymeniť. Počúvam podcast, keď cvičím cviky na krčnú chrbticu, aby som si to spríjemnila a toto mi prišiel super nápad, ako sa tak namotivovať v tej vytrvalosti.
Bolo tam zamyslenie o Kainovi a Ábelovi, ako sa Bohu páčila Ábelova obeta, lebo doniesol prvotiny z úrody, to najlepšie, na rozdiel od Kaina. A vysvetlenie bolo, že pre nás by to mohlo znamenať, že aj my Bohu obetujeme ten najlepší čas, ten prvý čas hneď ráno si na neho nájdeme. Fu. S týmto už dlho bojujem a stále si neviem nájsť ráno čas, lebo ja som hlavne ráno extrémne unavená, nie ešte sedieť a modliť sa, to hneď zaspím. To zvládnem maximálne strelné odovzdanie dňa Bohu, veď aj to je dar. Ale ja som ten typ človeka, čo si všetko zdôvodní, aby som bola spokojná, tak aj teraz som sa zase nad tým zamýšľala. Sme rôzne typy, existujú ranné vtáčatká a existujú nočné sovy, ako ja, kedy je ten najlepší čas večer, keď už všetci spia. A vravím si, veď kedysi, aj Židia, začínali nový deň večer, po západe slnka. Preto dodnes bývajú omše večer už s platnosťou na nasledujúci deň. Veď ja som vlastne taká klasická, obetujem Bohu tú prvú časť dňa, ten večer. Vtedy je všade pokoj, ticho, iba ja a sviečka a píšem si poďakovania za ten deň, odovzdávam Bohu plány na ďalší deň, ktoré si zapisujem do diára, iba tak sedím a meditujem, vdychujem tú krásu a pokoj domova a čerpám Božiu lásku.
Toto je pre mňa ten najdôležitejší čas, lebo toto je čas, ktorý mám konečne pre seba a tu sa rozhodujem ako ho strávim, či pozeraním do mobilu a venovaním pozornosti vonkajšiemu svetu, a krátkym potešeniam alebo naopak Bohu, môjmu vnútornému svetu, vďačnosti, predkladaniu snov a potrieb a dlhšiemu vnútornému pocitu šťastia a pokoja vytvoreného prostredím dôvery, pocitu bezpečia a krásy.
