Vianoce môžu byť každý deň
Touto myšlienkou za nadpisu teraz tak celkom žijem a aj mnohými ďalšími, ale túto mi Pánbožko chcel asi tak viac vštepiť, lebo zariadil jednu takú veľmi peknú náhodu.
Dcéra dostala od kamošky náušnice, a tá ich po Vianociach hneď prvý deň dávala dievčatám v triede. No Amálka až po čase, tak po 2 týždňoch dostala chuť, že ona chce potešiť kamarátky a chce sa s nimi podeliť a dať im zo svojich hračiek. A tak celú nedeľu balila svoje hračky do vianočného baliaceho papiera, minula kopu pásky :D A na každý balík nalepila a napísala menovku. Mala z toho veľkú radosť, aj keď ja som niekedy taká skeptická, keďže viem že deti v dnešnej dobe majú všetkého veľa a či ich to poteší a čo na to rodičia, že dostanú ďalšiu hračku domov, akokeby ich už v tých detských izbách nebolo aj tak plno. Ale nechcela som v nej potlačiť túto jej túžbu podeliť sa s niečím svojím
